Quark 5/2025 na eStore
V hlavnej téme májového vydania časopisu Quark sa doktor Ján Madarás z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., zaoberá otázkou vzostupu morskej hladiny vplyvom klimatickej zmeny.
Kolísanie hladiny
V súvislosti s klimatickou zmenou sa v internetovom priestore objavujú mapy zaplavenia pevniny stúpajúcou vodou. Od tých viac-menej pravdepodobných až po alarmistické, na ktorých však v skutočnosti za žiadnych okolností nedôjde k zaplaveniu takých obrovských častí sveta, ako sa autori máp snažia jednoducho interpretovať. Ako je to so stúpaním hladiny oceánov vplyvom klimatickej zmeny?
Pri topení sa najmä pevninských ľadovcov pred približne 15- až 8-tisíc rokmi na konci poslednej ľadovej doby došlo k relatívne rýchlemu celosvetovému vzostupu morskej hladiny. Skôr by sme však mali hovoriť o periodickom vzostupe, ktorý trvá do súčasnosti, keďže vzostupy, resp. poklesy hladiny celosvetového oceánu sa periodicky, približne každých 100-tisíc rokov objavovali aj v predchádzajúcich kvartérnych (štvrtohorných) dobách počas striedania ľadových dôb s teplými obdobiami.
Striedanie zaľadnenia a medziľadových dôb sa, samozrejme, zhoduje s globálnymi zmenami teploty spôsobenými slnečnou činnosťou, ako aj s koncentráciou CO2. Pred asi 21-tisíc rokmi spolu pevninské ľadovce (najmä v Antarktíde, Severnej Amerike a Eurázii) a horské ľadovce (v Kordillerách a alpsko-himalájskom pásme pohorí) zaberali plochu viac než 45 mil. km2 (25 až 28 % plochy súše), v súčasnosti je to asi 17 mil. km2 (8 až 10 % plochy súše).
Vzhľadom na objem ľadu, resp. vody po roztopení sa, má význam v našom prípade brať do úvahy hlavne pevninské ľadovce, kde hrúbka ľadu dosahovala alebo dosahuje aj viac ako 2 km (teraz je maximálna hrúbka ľadu v Antarktíde takmer 4,8 km, priemerná asi 1,9 km), kým pri horských ľadovcoch to boli iba stovky metrov, výnimočne v najhlbších údoliach 2,5 km, ale pri šírke len niekoľko kilometrov. Americká geologická služba (USGS) uvádza, že keby sa v súčasnosti roztopili všetky ľadovce na Aljaške, úroveň morí by stúpla o 5 cm.
Múzeum s dušou
Atmosféru v Múzeu špeciálneho školstva v Levoči približuje v rozhovore jeho riaditeľka Štefánia Petreková. Výnimočné múzeum, jediné svojho druhu v stredoeurópskom regióne, mapuje najmä štyri základné pédie: zrakové, sluchové, telesné a mentálne znevýhodnenie.
Určite neurčitý svet
Známy dvojštrbinový experiment ilustruje podstatu kvantovej fyziky, ktorá zmazala rozdiel medzi časticami a vlnením. Kvantové systémy sú častice, ktorých existencia má vlnovú podstatu.
Za zrkadlom vody
Čím komplikovanejší je život našej civilizácie, tým náročnejšie a komplikovanejšie je čistenie tekutiny, bez ktorej by sme nemohli existovať.
Trblietavé mačky, Pilotná fúzna elektráreň, Urán a jeho teplo, Hormóny proti migréne, Orbitálna fermentácia, Globalizácia kamennej doby, Mamutia myš, Rituálne bábky Mayov, Elektrický krik buniek, Röntgenová apokalypsa, Bez gravitácie miznú kosti, Dvaja na chorobu i liečbu, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v májovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v májovom čísle časopisu Quark
Metalurgia starovekých kováčov
Slovenský a poľský archeologický tím skúmal na staroegyptskom nálezisku Tell el-Retábí používanie kovov v každodennom živote z obdobia egyptskej Novej ríše.
Geolokality v okolí Žiliny 3
Hovoria vám niečo pojmy príkrovová troska, skalné mesto alebo turbidit? V sedemnástej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie geovedne osobité miesta v okolí Žiliny.
Veda v múzeu
O vede a výskume v múzeu sme sa rozprávali s kurátorkami Múzea školstva a pedagogiky v Bratislave Miroslavou Slezákovou a Janou Nenčevovou Hradskou.
Keď zakvitnú Javorníky
Na jar hýri pohorie Javorníky na západnej hranici Slovenska s Českom všetkými farbami. Množstvo rozkvitnutých rastlín patrí medzi vzácne, často až kriticky ohrozené druhy.
Kolesá pod nohami
Kolieskové korčule, bicykle či skejtbordy vznikali ako kratochvíľa a rekreačno-športová aktivita. Sú však užitočné aj v každodennom živote, najmä v mestskom prostredí.
Zázrak biovrecka
Pojem ektogenéza označuje technológiu umožňujúcu vývin embrya mimo maternice v umelom inkubátore. Môže sa nám to zdať ako sci-fi, opak však čoskoro môže byť realitou.
Zelený strom rizika
Cesty sa najčastejšie stávajú nebezpečnými kombináciou prostredia, dizajnu a údržby. Tým najnebezpečnejším faktorom však napokon aj tak nebýva príroda, ani technické problémy.
Zapáchajúca história
Aj keď o histórii pušného prachu ako o medzníku vo vývoji zbraní sa napísalo veľa, pomerne málo známe sú problémy so získavaním látok na jeho výrobu.
Zápchy a pruhy
Dopravné zápchy sa môžu javiť ako nepredvídateľné, no v skutočnosti sa riadia istými zákonitosťami. Rôzne matematické modely skúmajú, ako sa správajú dopravné toky.
Neznámy zápach
Od 17. do 21. februára sa sťažovali obyvatelia Bratislavy na nevšedný zápach. Príčiny sa doteraz nezistili. Napriek tomu sa môžeme nad touto udalosťou zamyslieť.
Tajomstvo fosílie z mora
Kto boli denisovania? Sánka pračloveka vylovená pri Taiwane obohatila poznatky o záhadných súčasníkoch neandertálcov a našich predkov sapientov.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 2. mája 2025, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
