Quark 4/2025 na eStore

Publikované: 1. apríla 2025

V hlavnej téme aprílového čísla časopisu Quark sa s profesorom Karolom Jesenákom ponoríme, našťastie len obrazne, do kyseliny sírovej, ktorá je z pohľadu objemu výroby najvýznamnejšou chemikáliou na svete.

Nebezpečná, ale užitočná

S kyselinou sírovou väčšina ľudí nikdy neprišla do styku. To je dobre, pretože ide o mimoriadne nebezpečnú látku. S istotou však môžeme tvrdiť, že u nás neexistuje nik, kto by každodenne neprichádzal do styku s produktmi, ktorých výroba bezpodmienečne závisí práve od tejto kyseliny. S ohľadom na vyrobené množstvo ide o najvýznamnejšiu priemyselnú chemikáliu.

Kyselina sírová (H₂SO₄) je na prvý pohľad celkom nenápadná chemikália. Je to bezfarebná olejovitá kvapalina bez zápachu. Práve absencia zápachu ju odlišuje napríklad od silne zapáchajúcej kyseliny chlorovodíkovej (HCl) alebo aj kyseliny octovej (CH₃COOH), ktorá je vo forme 8 až 10 % roztoku bežnou potravinárskou ingredienciou. Neprítomnosť zápachu kyseliny sírovej teda nenaznačuje nijaký hroziaci problém a v priehľadnej nádobe si ju môžeme pomýliť s vodou.

Na rozdiel od vody má väčšiu hustotu (1,84 g/cm³) a tiež vyššiu teplotu mrznutia (10,36 °C). V zimných mesiacoch by to u nás bola vo vonkajšom prostredí tuhá látka. Teplotou varu 338 °C tromfne vodu omnoho výraznejšie. V bežnej praxi sú zvyčajne k dispozícii jej koncentrované, 96 alebo 98 % roztoky. No aj také malé množstvá vody posúvajú jej teploty tuhnutia k nižším teplotám, takže napríklad 96 % kyselina ju má už iba 3 °C.

Nebezpečné sú predovšetkým veľmi reaktívne koncentrované roztoky. Ich silne oxidačné vlastnosti menia škrob, cukor, celulózu alebo prírodné textilné vlákna na tmavú hmotu, pretože pri reakcii je ich hlavným rozkladným produktom uhlík. Človek nemusí mať veľa fantázie na to, aby si domyslel, čo to urobí s tkanivom pokožky, očí alebo pľúc. Všetky podliehajú nevratným zmenám, ale miera poškodenia závisí od dĺžky kontaktu s kyselinou. Tá spôsobuje ťažké popáleniny, ktoré nie sú len výsledkom oxidačnej degradácie, ale aj silne exotermickej reakcie s vodou v tkanivách.

Chceme rozšifrovať svet

Celá hmota je veľmi prázdna… Kvantová fyzika je úžasná, ako sa v nej všetko nečakane mení, hovorí jadrový fyzik Branislav Sitár, ktorý sa v roku 1993 zaslúžil o vstup Slovenska do CERN-u – Európskej organizácie pre jadrový výskum v Ženeve.

Nerušte vlny, zrušte častice

Ak hodíme do vody kameň, po hladine sa začnú šíriť kruhy. Vzniknú kruhové vlny, ktoré rozhojdajú kačku na hladine. Zo svojho miesta sa však nepohne. Vlny neprenášajú hmotnosť, iba energiu.

Zbytočná panika

Prepadávate panike pri pohľade na pavúka či väčšieho chrobáka? Možno za tým stoja zbytočne expresívne napísané a niekedy aj neoverené informácie, ktoré ste získali z niektorých médií.

Sépia smrdí, Počítač číta klinopis, Jaskynní kanibali, Bolesti Vikingov, Posledné z pavúkov, Virtuálny koláč s kávou, Sklený mozog, Voda v mladom vesmíre, Zber hmly v Čile, Bioboty na scéne, Kto hýbe ušami, Oceán na Marse, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v aprílovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.

Výber článkov v aprílovom čísle časopisu Quark

Zdroj ekonomickej úzkosti

Štúdia psychológov zo SAV odhalila silnú súvislosť medzi vierou v konšpiračné teórie a pocitom ekonomickej neistoty.

Geolokality v okolí Prešova 2

Zaujíma vás, čo všetko možno vidieť vo Veľkej Studenej doline a na čom vznikli Vodopády Studeného potoka? Čo sa skrýva za pojmami tróg, mylonit, suché sedlo či mandľovec?

Hmyzí nosáči

Nielen zoológovia, ale aj časť širokej verejnosti, napríklad záhradkári, poznajú chrobáky s výrazne dlhým nosom. Entomológovia uvedené rostrum nazývajú aj nosec.

Športový babylon

Športová terminológia niekedy nezaostáva za finančnými trhmi alebo hydrologickými správami: kto nevie, o čo ide, tomu ani znalosť jazyka nepomôže.

Satelity ako strážcovia krajiny

Ako sa dajú odhaliť a monitorovať nelegálne zásahy do krajiny, ktoré narúšajú ekologickú rovnováhu? Odpoveďou môžu byť satelity a moderné metódy diaľkového prieskumu Zeme.

Kakofónia v pohybe

Niekedy zvuky v doprave pomáhajú ľuďom pohybovať sa v nej bezpečne, inokedy skôr obťažujú. Cestná doprava je hlavným zdrojom zvukového znečistenia životného prostredia.

Zažiť vedu

Muzeálne zbierky obsahujú doklady nášho poznania. Zážitok poznania z prvej ruky je však niečo iné. Centrá vedy predvádzajú, ako veda vysvetľuje svet a ako ho dokáže meniť.

Stúpanie vody

Každý vie, že voda tečie vždy smerom z kopca. Alebo to tak nie je? Ukážeme si pokus, pri ktorom voda tečie nahor, hoci len zdanlivo.

Vidieť na diaľku

Dostatočne veľa rýchlo sa striedajúcich fotografií za sebou vytvorí video. No prenos takéhoto videa na diaľku je omnoho komplikovanejšia úloha.

Otriasa sa strom?

Veľkú časť histórie sa intelektuálne ťažiská hýbali len pomaly. Koľko storočí boli centrom intelektuálneho diania Atény? Svet sa zmenil, všetko sa mení rýchlejšie a vedeckú oblasť to neobišlo.

Všestranné kontakty

Koexistencia našich predkov s inými ľudskými druhmi na Blízkom východe presahovala občasné styky. Génovú výmenu medzi nimi sprevádzala aj kultúrna výmena.

Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 1. apríla 2025, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.