Quark 12/2025 na eStore
V hlavnej téme decembrového čísla časopisu Quark sa Danica Kučerová z Chemického ústavu SAV, v. v. i., zameriava na prítomnosť mikroplastov v ekosystémoch a ich vplyv na rastliny.
Ekológia: Príroda v plastovej dobe
Čo majú spoločné Antarktída, materské mlieko, Himaláje, veľryba a mrkva? Na prvom stupni základnej školy je správnou odpoveďou to, že sa v slovách nachádza písmeno a. Sofistikovanejšia odpoveď (alebo dôsledok vyprchania kľúčových vedomostí zo ZŠ a nutnosť zaloviť vo vodách vysokoškolských poznatkov) je, že sa v nich potvrdila prítomnosť mikroplastov. Prvé mikroplasty vedci objavili v morskej vode, no v súčasnosti vieme, že mikroplastové znečistenie zasahuje všetky ekosystémy a výskumy v tejto oblasti prinášajú neustále nové zistenia.
Podľa všeobecne akceptovanej definície sú mikroplasty malé plastové častice s priemerom pod päť milimetrov. Na ich výskyt v morskej vode prvýkrát poukázal v krátkej štúdii uverejnenej v časopise Science v máji 2004 morský biológ Richard C. Thompson, ktorý nájdené malé plastové čiastočky nazval mikroplasty. Počas 21 rokov jeho článok citovali viac ako 8 000-krát, čo je úctyhodné číslo, a svojím príspevkom v podstate naštartoval výskum mikroplastov. Ten sa posúva od morskej vody k poľnohospodárskej pôde, od ohrozenia morských živočíchov po prítomnosť mikroplastov v ľudskom mozgu a otázku, či môže súvisieť s rozvojom neurodegeneratívnych ochorení.
Mikroplasty sa do poľnohospodárskych pôd dostávajú napríklad v dôsledku používania poľnohospodárskych plastových fólií, polievania vodou z čističiek odpadových vôd a recyklácie kalov z čističiek. Výskum pôsobenia mikroplastov na rastliny je pekným príkladom toho, ako funguje veda. Niektorí vedci zistili, že mikroplasty rastlinám neškodili, iní, že im dokonca prospievali, no výrazná väčšina potvrdila, že mikroplasty pôsobia na rastliny negatívne. Kto mal teda pravdu? V podstate všetci. Efekt mikroplastov totiž závisí od mnohých faktorov, napríklad od chemického zloženia mikroplastov, ich veľkosti, tvaru, koncentrácie, veku (zostarnuté mikroplasty, napr. vplyvom UV žiarenia, majú iný vplyv ako nové), druhu rastliny a jej rastového štádia, spôsobu kultivácie a prítomnosti iných kontaminantov. Samozrejme, ďalej hľadali odpoveď na najzákernejšiu škôlkarskú otázku: A prečo? V procese klíčenia môžu mikroplasty pomôcť v rozrušovaní pevných obalov semien a neskôr môžu mikroplastové vlákna zvýšiť objem vody zadržanej v pôde. Negatívny vplyv mikroplastov však výrazne prevyšuje ojedinelé pozitívne účinky.
Rozhovor: Zlaté bublinky
Výroba šumivého vína sa v Bratislave začala už v roku 1825, teda presne pred 200 rokmi. Dejiny tohto nápoja skrývajú príbehy ľudí, ktorí stáli za jeho úspechom. O histórii sektov na Slovensku sme sa rozprávali so Štefanom Hrivňákom z Múzea mesta Bratislavy.
Príroda: Zelená jubilantka
Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach plní úlohu vzdelávacej a kultúrnej inštitúcie už 75 rokov. Zameriava sa na výskum a ochranu genofondu rastlín celého sveta s dôrazom na ohrozené druhy karpatsko-panónskeho regiónu.
Veda v športe: Zhlboka dýchať
Účelom telocviku nie sú športové výkony. Pravidelné cvičenie zlepšuje nielen naše fyzické a duševné zdravie, ale aj kognitívne schopnosti, ktoré si moderný človek cení azda najviac.
Nenásytný vesmírny tulák, Svedok zločinu mucha, Ako neplakať v kuchyni, Chémia cibetkovej kávy, Šikovný hominid, Glioblastóm eroduje lebku, Presnosť mayských predpovedí, Stopy v mesačnom prachu, Malá zmena, veľký skok, Kde sa rodí chuť, Hráčska vášeň psov, Mravce robia jogurt, to sú názvy ďalších článkov, ktoré nájdete v rubrike Kaleidoskop. Samozrejme, aj v decembrovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v decembrovom čísle časopisu Quark
Umelá inteligencia: Morálna citlivosť
Čoraz častejšie sa vyskytujú prípady incidentov a rizík spojených s vývojom a používaním umelej inteligencie. Zodpovednosť za to, aby bola AI etická, však neustále nesieme my, ľudia.
Geodiverzita Slovenska: Geolokality v okolí Bratislavy 3
Viete, čo možno objavovať v Bratislave a okolí? Hovoria vám niečo pojmy Devínska brána, antecedentný prielom, obtočník, diorit či Bonanza?
Kvantový svet: Neskutočne previazaný svet
V roku 1935 spochybnili A. Einstein, B. Podolsky a N. Rosen popis fyzikálnej situácie, v ktorej sa kvantové objekty navzájom ovplyvňujú na diaľku bez toho, aby na seba silovo pôsobili. Rozprúdili tak ďalekosiahlu vedeckú diskusiu.
Klimatická zmena: Krajina ako špongia
Mnohí si pod zmenou klímy predstavia vzdialené topiace sa ľadovce. Jej prejavy sa však dajú vidieť hneď za plotom: sucho, prašné polia, bleskové lejaky a voda valiaca sa cez dedinu.
Doprava: Hľadanie veľkosti
Je jasné, že vozíky ťahané koňmi by nikdy nezvládli naraz odviezť čo najviac ľudí na čo najviac miest. Zväčšovanie dopravných prostriedkov má však nielen svoje výhody, ale aj hranice.
Technické stavby: Šťastní a veselí stavitelia
Na to, že Vianoce sú sviatky pokoja, vždy vyvolávali až prekvapivo veľa aktivity. Náboženskej, pravdaže, ale aj umeleckej, technickej či remeselnej.
Vedeckí influenceri: Kreslím vedu
Lucia Ciglar na svojom instagramovom profile Kreslím vedu približuje zložité témy prostredníctvom populárno-vedeckých obrázkov.
Filozofia vedy: Užitočné nepravdy
Nepravdy, ktorými si pomáhame pri budovaní vedeckých teórií a ktoré nám pomáhajú odhaliť a pochopiť komplexné javy, nazývame vo vede idealizácie.
Archeológia: Záhada sopky na Santorini
Nové rádiouhlíkové datovanie staroegyptských artefaktov ukázalo, že k veľkému výbuchu sopky v Egejskom mori došlo ešte pred vznikom egyptskej Novej ríše.
Každodenné maličkosti: Chvála chladu
Pred vznikom chladničiek ľudia potraviny chladili vo vode či na vzduchu, sušili, solili, údili a kvasili. Problémom bolo, že väčšina obyvateľov miest si takto uchovať potraviny nemohla.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete na eStore kúpiť v rámci predplatného alebo aj ako jednotlivé číslo.